Pulzná magnetoterapia verzus operácie pri syndróme karpálneho tunela: výsledky randomizovanej štúdie

Tento článok sumarizuje vedeckú štúdiu, ktorá porovnáva účinok pulzného elektromagnetického poľa (pulzná magnetoterapia, PEMF) s chirurgickým zákrokom u žien s miernym a stredne ťažkým syndrómom karpálneho tunela.

Kedy a kde bola štúdia vykonaná

Rok zverejnenia štúdie: 2015
Časopis: The Advanced Science Journal
Inštitúcia: Kafrelsheikh University a Tanta University, Egypt
Typ štúdie: randomizovaná, placebom kontrolovaná, dvojito zaslepená štúdia

Koho sa štúdia týkala

Do štúdie bolo zaradených celkom 45 žien s diagnostikovaným syndrómom karpálneho tunela:

Počet účastníčok: 45 žien
Vek: 35–55 rokov (priemerne okolo 41 rokov)
Forma ochorenia: mierny až stredne ťažký syndróm karpálneho tunela
Dĺžka ťažkostí: aspoň 6 mesiacov (u niektorých až niekoľko rokov)
Typické príznaky: bolesť, brnenie, pálenie, necitlivosť v oblasti ruky počas stredového (mediánneho) nervu, zhoršenie v noci

Všetky účastníčky mali diagnózu potvrdenú neurologickým vyšetrením a meraním vodivosti nervu.

Ako bola štúdia navrhnutá

Ženy boli náhodne rozdelené do troch rovnako veľkých skupín (po 15 pacientoch):

Placebo skupina (skupina I) – pacientky dochádzali na rovnaké procedúry ako magnetoterapeutická skupina, ale prístroj bol nastavený tak, aby žiadne pulzné magnetické pole v skutočnosti neaplikoval (tzv. „sham“/placebo).
Magnetoterapia – PEMF (skupina II) – pacientky dostávali pulznú magnetoterapiu v oblasti zápästia a predlaktia:
- frekvencia: 50 Hz,
- intenzita: 40 gauss,
- dĺžka jednej aplikácie: 60 minút,
- frekvencia: 4× týždenne po dobu 1 mesiaca.
Chirurgická skupina (skupina III) – pacientky podstúpili štandardnú operáciu karpálneho tunela (uvoľnenie karpálneho tunela preťaním priečneho väzu, aby sa znížil tlak na nerv).

Všetci pacienti mohli krátkodobo (prvých 10 dní) užívať analgetiká a vitamíny skupiny B podľa bežnej praxe, aby sa zbytočne nemenili bežné liečebné zvyklosti.

Čo sa v štúdii meralo

Výskumníci sledovali dve hlavné oblasti:

Funkcia mediánneho nervu – objektívne neurofyziologické meranie:
- sensory distal latency (SDL): ako dlho trvá, kým sa nervový signál dostane z prstov do zápästia (čím kratšie, tým lepšia funkcia nervu),
- motor distal latency (MDL): ako dlho trvá, kým sa signál dostane z nervu do svalu palca.
Subjektívne problémy a funkcie ruky – cez dotazník Boston Carpal Tunnel Questionnaire (BCTQ), ktorý hodnotí:
- intenzitu bolesti, brnenia a necitlivosti,
- ťažkosti v bežných denných činnostiach (úchop, jemná motorika, práca rúk).

Všetky merania boli vykonané dvakrát: na začiatku štúdie a po troch mesiacoch od ukončenia liečby (či už išlo o magnetoterapiu, placebo, alebo operáciu).

Aké boli výsledky

1. Placebo skupina

Nedochádzalo k významnému zlepšeniu ani v meraní vodivosti nervu (SDL, MDL), ani v dotazníka BCTQ.
Inými slovami: samotné „chodenie na procedúru“ bez skutočnej magnetoterapie nemalo výrazný liečebný efekt.

2. Skupina s pulznou magnetoterapiou (PEMF)

Došlo k výraznému zlepšení vodivosti nervu – nerv vedl signál rychleji, což svědčí o lepší funkci nervu.
Podstatně se snížily hodnoty v dotazníku BCTQ – pacientky udávaly méně bolesti, brnění, necitlivosti a lépe zvládaly každodenní činnosti.
Procentuální zlepšení parametrů nervového vedení i dotazníkových skóre bylo u této skupiny největší.

3. Chirurgická skupina

Aj po operácii došlo k jasnému zlepšeniu vodivosti stredového nervu i subjektívnych ťažkostí (zníženie skóre BCTQ).
Operácia potvrdila svoju účinnosť pri miernom a strednom syndróme karpálneho tunela, ako ukazujú aj iné štúdie.

Porovnanie skupín medzi sebou

Obe aktívne liečby – magnetoterapia aj operácia – boli po troch mesiacoch výrazne účinnejšie ako placebo.
Pri priamom porovnaní vychádzala pulzná magnetoterapia v tejto štúdii o niečo lepšie ako operácia – zlepšenie bolo štatisticky významnejšie ako v objektívnych meraniach nervu (SDL, MDL), tak aj v dotazníkových skóre BCTQ.

Čo z toho plynie pre bežného pacienta

Štúdia naznačuje niekoľko dôležitých záverov:

U miernych a stredne ťažkých foriem syndrómu karpálneho tunela môže byť pulzná magnetoterapia (PEMF) účinnou možnosťou liečby.
Magnetoterapia v tejto štúdii viedla k zlepšeniu funkcie nervu a k úľave od bolesti, brnenia a necitlivosti ruky.
Výsledky boli porovnateľné – a dokonca v niektorých parametroch lepšie – ako po chirurgickom zákroku, a to bez operačného rizika.
To môže byť zvlášť zaujímavé pre pacientov, ktorí:
- majú obavu z operácie,
- majú kontraindikácie na chirurgický výkon,
- alebo chcú skúsiť konzervatívnejší prístup, než sa pre operáciu definitívne rozhodnú.

Je však dôležité zdôrazniť, že rozhodnutie o liečbe by malo vždy prebiehať v spolupráci s odborníkom (neurológ, ortopéd, rehabilitačný lekár) a podľa konkrétneho stavu pacienta.

Obmedzenie štúdie

Štúdia zahŕňala iba 45 žien, teda pomerne malý počet pacientok.
Išlo o krátkodobé sledovanie – výsledky boli hodnotené 3 mesiace po ukončení liečby. Nie je teda jasné, aký je efekt po 1–2 rokoch.
Všetky účastníčky boli z jedného regiónu a mali mierny až stredne ťažký syndróm karpálneho tunela. Výsledky nemusia byť rovnaké u veľmi ťažkých foriem ochorení.

Záver

Táto štúdia ukazuje, že pulzná magnetoterapia môže byť u mierneho a stredného syndrómu karpálneho tunela účinnou a šetrnou alternatívou k operácii. Zlepšuje ako objektívnu funkciu nervu, tak aj subjektívne problémy pacientov a ich schopnosť používať ruku v bežnom živote. Autori odporúčajú vykonávať ďalšie, väčšie a dlhodobejšie výskumy, aby sa účinok magnetoterapie potvrdil na ešte širšej vzorke pacientov.

Tento článok je preložený a vytvorený za pomocou ChatGPT. Presný a kompletný obsah štúdie nájdete na oficiálnom zdroji štúdie.

Oficiálny odkaz na kompletnú štúdiu
Celý odborný článok v angličtine nájdete tu:
https://doi.org/10.15550/ASJ.2015.01.010
Pulsed Magnetic Field versus Surgery in Carpal Tunnel Syndrome: A Randomized, Placebo Controlled Double Blind Study

Zverejnenie tohto článku je v súlade s autorskými právami; ide o voľné zhrnutie vedeckej štúdie určenej výhradne na informačné účely.