Pulzná magnetoterapia Renaissance®
Život bez bolesti a obmedzení
Bezplatná infolinka
+420 800 810 800 (ČR)
Bercový vred (ulcus cruris), označovaný aj ako vred predkolenia, je chronická rana v oblasti predkolenia, ktorá sa dlhodobo nehojí. Najčastejšie súvisí s poruchou žilového obehu, môže však mať aj tepnovú, diabetickú, zmiešanú alebo inú príčinu. Prejavuje sa otvorenou ranou, ktorú môžu sprevádzať opuchy, bolesť, svrbenie a zmeny okolitej kože.
Správne určenie príčiny je dôležité, pretože jednotlivé typy bercových vredov sa liečia rozdielne. Pri žilovom bercovom vrede patria medzi základné liečebné postupy odborné ošetrovanie rany a vhodne zvolená kompresívna terapia. Pulzná magnetoterapia môže byť zvažovaná ako doplnková fyzikálna metóda, nenahrádza však liečbu príčiny, odborné ošetrovanie rany ani ďalšie odporúčané liečebné postupy.
Bercový vred je defekt kože a podkožných tkanív na dolnej končatine, ktorý sa ťažko hojí alebo pretrváva dlhší čas. Najčastejšie sa nachádza v oblasti predkolenia medzi kolenom a členkom, preto sa používa aj označenie vred predkolenia. Nejde pritom o jedno konkrétne ochorenie – bercový vred je výsledkom poškodenia tkaniva, ktoré môže mať niekoľko rôznych príčin.
Najčastejšie sú žilové bercové vredy, ktoré vznikajú v súvislosti s chronickým žilovým ochorením a dlhodobo zvýšeným tlakom v žilách dolných končatín. Existujú však aj tepnové, diabetické, zmiešané vredy alebo vredy vznikajúce v súvislosti s ďalšími ochoreniami či poranením.
Preto nie je vhodné určovať príčinu bercového vredu iba podľa vzhľadu rany. Nehojaca sa rana na dolnej končatine by mala byť odborne vyšetrená.
Vzhľad bercového vredu závisí okrem iného od jeho príčiny a štádia. Typický žilový bercový vred býva otvorená rana v dolnej časti predkolenia, často v oblasti nad vnútorným členkom. Môže byť bolestivý, mokvať a jeho okolie môže byť opuchnuté, začervenané, sfarbené alebo inak zmenené.
Vzhľad rany sa však môže výrazne líšiť podľa jej príčiny a samotná fotografia preto nestačí na spoľahlivé určenie typu bercového vredu ani vhodnej liečby.
Pri žilovom ochorení sa ešte pred vznikom samotného vredu môžu objavovať zmeny, ktoré upozorňujú na dlhodobé problémy so žilovým obehom.
Začínajúci vred predkolenia nemusí mať podobu otvorenej rany. Pri žilovom ochorení môžu samotnému vredu predchádzať zmeny na dolnej končatine, ktoré môžu upozorňovať na zvýšené riziko vzniku chronickej rany. Patria medzi ne napríklad:
Tieto prejavy samy osebe neznamenajú, že sa vždy rozvinie bercový vred. Môžu však súvisieť s chronickým žilovým ochorením a je vhodné venovať im pozornosť.
Po narušení kožného krytu vzniká otvorená rana, ktorá sa nehojí alebo sa postupne zväčšuje. Rana môže produkovať sekrét a okolitá koža býva často zmenená. Pri žilových vredoch sa môžu súčasne objavovať opuchy, pigmentácia, ekzémové zmeny, svrbenie, pocit ťažkých nôh alebo kŕčové žily.
Bolesť sa medzi jednotlivými pacientmi výrazne líši. Jej charakter a intenzita môžu závisieť aj od príčiny vredu. Výrazná alebo novo sa zhoršujúca bolesť je dôvodom na odborné posúdenie.
Pri chronickom žilovom ochorení nemusia žilové chlopne správne brániť spätnému toku krvi. Krv sa potom horšie vracia z dolných končatín smerom k srdcu a môže dochádzať k jej hromadeniu.
Dlhodobo zhoršený odtok krvi vedie k zvýšeniu tlaku v žilovom systéme dolnej končatiny. Tento stav postupne zaťažuje drobné cievy a okolité tkanivá.
Dlhodobo zvýšený žilový tlak môže prispievať k opuchom a postupným zmenám kože a podkožia. Objaviť sa môže napríklad hnedasté sfarbenie, svrbenie, ekzémové zmeny alebo stvrdnutie kože.
Pri dlhodobom poškodení tkanív môže dôjsť k narušeniu kožného krytu a vzniku otvorenej rany, ktorá sa ťažko hojí. Tak môže vzniknúť žilový bercový vred.
Bercový vred môže mať niekoľko príčin. Pre správnu liečbu je dôležité zistiť, čo viedlo k poškodeniu tkaniva a prečo sa rana nehojí. Najčastejšou príčinou býva chronické žilové ochorenie, problém však môže súvisieť aj s nedostatočným tepnovým prekrvením, diabetom alebo kombináciou viacerých faktorov.
Žilový bercový vred vzniká v súvislosti s chronickým žilovým ochorením, pri ktorom je zhoršený návrat krvi z dolných končatín smerom k srdcu. Dlhodobo zvýšený tlak v žilovom systéme môže postupne poškodzovať drobné cievy a okolité tkanivá, viesť k zmenám kože a prispievať k vzniku chronickej rany.
K rozvoju žilovej nedostatočnosti môžu prispievať napríklad kŕčové žily, prekonaná hlboká žilová trombóza, obmedzená pohyblivosť alebo ďalšie faktory ovplyvňujúce žilový návrat.
Tepnové vredy vznikajú pri nedostatočnom prívode okysličenej krvi do tkanív dolnej končatiny. Príčinou býva ochorenie tepien, najčastejšie ich aterosklerotické zúženie. Rany sa môžu objavovať nielen na predkolení, ale aj v oblasti prstov, chodidla alebo päty a bývajú často bolestivé.
Na rozdiel od žilového vredu je tu hlavným problémom nedostatočné tepnové prekrvenie tkanív, a preto tento typ rany vyžaduje iný liečebný prístup.
Rozlíšenie žilovej a tepnovej príčiny je dôležité okrem iného preto, že intenzívna kompresívna liečba vhodná pri mnohých žilových vredoch nemusí byť pri významne obmedzenom tepnovom prekrvení bezpečná.
U ľudí s diabetom môže vznik chronických rán súvisieť s poškodením nervov (neuropatiou), poruchou tepnového prekrvenia alebo kombináciou oboch problémov. Pri zníženej citlivosti si človek nemusí včas všimnúť drobné poranenie, otlak alebo dlhodobý tlak na určitú oblasť.
Diabetické defekty sa veľmi často objavujú na chodidle a v takom prípade nejde v presnom anatomickom zmysle o vred predkolenia. Diabetes však môže ovplyvňovať vznik a hojenie chronických rán na rôznych častiach dolnej končatiny a je dôležitým faktorom, ktorý je pri vyšetrení nehojacej sa rany potrebné zohľadniť.
Viac informácií o poškodení periférnych nervov nájdete na stránke Neuropatia: príznaky, príčiny, liečba a možnosti magnetoterapie.
U niektorých pacientov sa kombinuje viacero príčin súčasne, napríklad chronická žilová nedostatočnosť s poruchou tepnového prekrvenia. V takom prípade sa hovorí o zmiešanej etiológii a liečba musí rešpektovať oba problémy.
Rizikové faktory sa líšia podľa príčiny bercového vredu. Pri žilových vredoch sú dôležité najmä stavy, ktoré zhoršujú žilový návrat alebo dlhodobo zvyšujú tlak v žilách dolných končatín. Pri iných chronických ranách dolných končatín môžu zohrávať významnú úlohu aj diabetes, ochorenie tepien alebo fajčenie.
Vyššie riziko vzniku alebo opakovania chronických rán dolných končatín môžu mať napríklad ľudia, ktorí:
Riziko chronických rán dolných končatín sa takisto zvyšuje s vekom, okrem iného v súvislosti s častejším výskytom cievnych ochorení a obmedzením pohyblivosti.
Pri vyšetrení je dôležité nielen posúdiť samotnú ranu, ale predovšetkým zistiť jej príčinu. Lekár alebo iný kvalifikovaný zdravotnícky pracovník hodnotí vzhľad a umiestnenie rany, stav okolitej kože, opuch, bolesť, citlivosť a prekrvenie končatiny. Dôležitá je aj zdravotná anamnéza – napríklad prítomnosť kŕčových žíl, diabetu, prekonanej hlbokej žilovej trombózy, ochorenia tepien alebo predchádzajúceho bercového vredu.
Súčasťou vyšetrenia môže byť posúdenie tepnového prekrvenia dolnej končatiny a stanovenie členkovo-ramenného indexu (ABI alebo ABPI). Pri tomto vyšetrení sa porovnáva krvný tlak meraný v oblasti členka s krvným tlakom na ramene. Podľa potreby sa môžu vykonať aj ďalšie cievne vyšetrenia, napríklad Dopplerovské ultrazvukové vyšetrenie.
Výsledky pomáhajú zistiť, či nie je tepnové prekrvenie významne obmedzené. To je dôležité nielen na určenie príčiny rany, ale aj na voľbu liečby – najmä pred začatím silnejšej kompresívnej terapie, ktorej vhodnosť a intenzita závisia aj od stavu tepnového zásobenia končatiny.
Liečba bercového vredu závisí predovšetkým od jeho príčiny. Nestačí preto ošetrovať iba samotnú ranu – dôležité je súčasne riešiť problém, ktorý viedol k jej vzniku a bráni hojeniu. Pri najčastejšom žilovom bercovom vrede sa zvyčajne kombinuje odborné ošetrovanie rany s liečbou žilovej nedostatočnosti a vhodne zvolenou kompresívnou terapiou. Pri tepnových, diabetických alebo zmiešaných vredoch sa postup môže významne líšiť.
Rana sa podľa svojho stavu čistí a prekrýva vhodným krytím. V niektorých prípadoch je potrebné odstrániť odumreté tkanivo. Voľba konkrétneho krytia, prípravkov používaných na ranu a spôsobu ošetrovania závisí od charakteru rany, množstva sekrétu, stavu okolitej kože, prítomnosti infekcie a ďalších faktorov. Neexistuje preto jeden univerzálny prípravok alebo masť vhodná na všetky bercové vredy.
Pri žilových bercových vredoch patrí kompresívna terapia medzi základné súčasti liečby. Kompresívne obväzy, pančuchy alebo iné kompresívne systémy vytvárajú tlak na dolnú končatinu, podporujú návrat žilovej krvi smerom k srdcu a pomáhajú obmedzovať opuch.
Klinické štúdie a systematické prehľady ukazujú, že vhodne použitá kompresívna liečba môže pri žilových bercových vredoch skracovať čas do úplného zahojenia a zvyšovať pravdepodobnosť zahojenia v porovnaní s liečbou bez kompresie.
Kompresívna liečba musí byť zvolená s ohľadom na stav cievneho systému. Pred použitím silnej kompresie je preto dôležité odborne posúdiť najmä tepnové prekrvenie dolnej končatiny.
Samotné ošetrovanie rany nemusí stačiť, ak pretrváva problém, ktorý spôsobil jej vznik. Podľa príčiny môže byť súčasťou liečby napríklad riešenie chronického žilového ochorenia, liečba ochorenia tepien, kompenzácia diabetu alebo ďalšia cievna či chirurgická liečba.
U niektorých pacientov s povrchovou žilovou nedostatočnosťou môže byť vhodná aj liečba postihnutých žíl. O konkrétnom postupe rozhoduje lekár na základe cievneho vyšetrenia.
Chronické rany bývajú často osídlené baktériami, to však samo osebe neznamená, že je rana klinicky infikovaná. Antibiotiká sa preto bežne nepoužívajú iba preto, že bercový vred existuje.
Antibiotická liečba môže byť potrebná pri známkach infekcie, napríklad pri šíriacom sa začervenaní alebo opuchu v okolí rany, zvýšenej miestnej teplote, zhoršujúcej sa bolesti, horúčke alebo ďalších známkach infekcie. O potrebe antibiotík rozhoduje lekár.
To, čo pomáha pri liečbe bercového vredu, závisí predovšetkým od jeho príčiny. Domáce opatrenia môžu odbornú liečbu podporiť, nemali by ju však nahrádzať. Pri žilovom bercovom vrede majú význam najmä opatrenia podporujúce žilový návrat a dodržiavanie odporúčanej liečby.
Pri žilových ťažkostiach môže byť podľa odporúčania zdravotníka vhodné najmä:
Ak príčina vredu nebola odborne stanovená, nie je vhodné začínať intenzívnu kompresívnu liečbu alebo iné postupy iba podľa informácií z internetu.
Pulzná magnetoterapia sa používa aj pri chronických ranách a jej pôsobenie pri liečbe bercových vredov bolo skúmané v mnohých klinických štúdiách. Výskum sa zameriaval predovšetkým na žilové bercové vredy a hodnotil najmä hojenie a zmenšovanie rany, jej hĺbku a bolesť.
Niekoľko randomizovaných a kontrolovaných štúdií zaznamenalo pri použití pulzných elektromagnetických polí priaznivé výsledky. Opísané bolo rýchlejšie alebo výraznejšie hojenie a zmenšovanie vredov, zníženie hĺbky rany a v niektorých štúdiách aj zmiernenie bolesti. Pozitívne výsledky priniesla aj novšia randomizovaná štúdia publikovaná v roku 2023.
Pulzná magnetoterapia tak môže byť využívaná ako súčasť komplexnej starostlivosti o bercový vred. Základom liečby však zostáva správne určenie príčiny rany, jej odborné ošetrovanie a pri žilových bercových vredoch aj vhodne zvolená kompresívna liečba.
Účinok pulzných elektromagnetických polí pri liečbe chronických bercových vredov bol skúmaný v niekoľkých klinických štúdiách. Predovšetkým pri žilových bercových vredoch priniesla časť výskumov priaznivé výsledky v oblasti hojenia rany a bolesti.
V dvojito zaslepenej klinickej štúdii bolo sledovaných 44 pacientov s kožnými vredmi žilového pôvodu. Polovica pacientov používala aktívnu elektromagnetickú stimuláciu a druhá polovica neaktívne prístroje.
Úspešnosť liečby bola v skupine s aktívnou elektromagnetickou stimuláciou štatisticky významne vyššia po 90 dňoch aj počas následného sledovania. V aktívnej skupine sa žiadny vred nezhoršil, zatiaľ čo v kontrolnej skupine došlo k zhoršeniu štyroch vredov. Autori štúdie na základe výsledkov označili elektromagnetickú stimuláciu za užitočnú doplnkovú terapiu pri liečbe týchto pacientov.
Ďalšia prospektívna randomizovaná dvojito zaslepená štúdia hodnotila pulzné elektromagnetické pole pri ťažko sa hojacich, prevažne žilových bercových vredoch. Elektromagnetická terapia sa používala ako doplnok ošetrovania rany.
Po ôsmich týždňoch sa v aktívnej skupine plocha rany zmenšila v priemere o 47,7 %, zatiaľ čo v placebo skupine sa naopak zväčšila o 42,3 %. Podľa celkového hodnotenia výskumníkov sa 50 % vredov v aktívnej skupine zahojilo alebo výrazne zlepšilo, zatiaľ čo v placebo skupine nebol takto hodnotený žiadny vred.
V prospech aktívnej elektromagnetickej terapie boli zaznamenané aj štatisticky významné výsledky pri hodnotení hĺbky rany a intenzity bolesti. Počas štúdie neboli hlásené nežiaduce udalosti pripisované použitému prístroju.
Randomizovaná kontrolovaná štúdia hodnotila elektromagnetickú terapiu u pacientov so žilovými bercovými vredmi v podmienkach primárnej starostlivosti. Pri jednom zo skúmaných režimov elektromagnetickej terapie bolo po 50 dňoch zaznamenané štatisticky významne lepšie hojenie a zmiernenie bolesti ako pri placebo terapii alebo druhom skúmanom režime.
Elektromagnetická terapia bola pacientmi dobre tolerovaná a medzi skupinami nebol zistený rozdiel vo výskyte hlásených nežiaducich udalostí. Štúdia bola malá, jej výsledky však priniesli ďalšie klinické poznatky o možnom prínose elektromagnetickej terapie pre hojenie žilových bercových vredov a zmiernenie bolesti.
Novšia randomizovaná kontrolovaná štúdia zahŕňala 60 pacientov vo veku 40 až 55 rokov so žilovými bercovými vredmi. Pacienti boli rozdelení do troch skupín: prvá dostávala popri konzervatívnej liečbe PEMF a odporové cvičenie plantárnej flexie, druhá PEMF a konzervatívnu liečbu a tretia iba konzervatívnu liečbu.
Už pri kontrole po štyroch týždňoch boli v oboch skupinách využívajúcich PEMF zaznamenané významné zmeny plochy a objemu vredu, zatiaľ čo v kontrolnej skupine významná zmena zistená nebola. Po 12 týždňoch boli medzi tromi skupinami štatisticky významné rozdiely, pričom najvýraznejšie zmeny nastali v skupine kombinujúcej PEMF s odporovým cvičením.
Pri využití pulznej magnetoterapie pri bercovom vrede je dôležitá predovšetkým pravidelnosť aplikácií a vhodné umiestnenie aplikátora vzhľadom na postihnutú oblasť. Magnetické pole prechádza bežnými materiálmi, preto možno magnetoterapiu spravidla aplikovať aj cez obväz alebo krytie rany bez toho, aby bolo potrebné ranu kvôli každej aplikácii odkrývať.
Dĺžka, frekvencia a ďalšie parametre aplikácií sa môžu líšiť podľa použitého magnetoterapeutického systému a zvoleného programu. Pri používaní je preto vhodné postupovať podľa návodu k danému zariadeniu a rešpektovať odporúčaný spôsob aplikácie.
Výhodou používania magnetoterapie v domácom prostredí je možnosť vykonávať aplikácie pravidelne a dlhodobo podľa potreby, bez nutnosti opakovane dochádzať na jednotlivé aplikácie do zdravotníckeho zariadenia. Predovšetkým pri každodennej a pravidelnej aplikácii magnetoterapie sa jej účinky môžu prejaviť v maximálnej miere.
Magnetoterapia nenahrádza preväzy, kompresívnu terapiu ani ďalšiu liečbu zameranú na príčinu bercového vredu. Možno ju zaradiť popri týchto postupoch ako súčasť komplexnej starostlivosti.
Nehojaca sa rana na predkolení by mala byť odborne vyšetrená. Bez zistenia príčiny nemožno spoľahlivo určiť správny spôsob liečby a niektoré typy vredov vyžadujú odlišný alebo rýchlo začatý liečebný postup.
Čo najskôr kontaktujte lekára alebo pracovisko, ktoré ranu ošetruje, najmä ak sa objaví:
Urgentnú lekársku pomoc vyhľadajte pri náhlom výraznom zhoršení stavu končatiny, napríklad ak je noha náhle nezvyčajne studená, bledá alebo modrastá, objaví sa výrazná bolesť, necitlivosť alebo iné náhle známky závažného zhoršenia prekrvenia.
Bercový vred nie je vhodné dlhodobo liečiť iba svojpomocne bez odborného vyšetrenia.
Bercové vredy sa môžu po zahojení znovu objaviť. Prevencia preto pokračuje aj po uzavretí rany a mala by sa zamerať predovšetkým na príčinu, ktorá viedla k jej vzniku.
U ľudí so žilovým ochorením môže podľa individuálneho odporúčania pomôcť najmä:
U ľudí so zahojeným žilovým bercovým vredom môže dlhodobá kompresívna liečba znižovať riziko jeho návratu. Vhodný typ a mieru kompresie je potrebné zvoliť individuálne s ohľadom na stav cievneho systému a odporúčanie zdravotníka.
Bercový vred (ulcus cruris), označovaný aj ako vred predkolenia, je chronická nehojaca sa rana na dolnej končatine, najčastejšie v oblasti medzi kolenom a členkom. Môže mať rôzne príčiny, z ktorých najčastejšou je chronické žilové ochorenie. Existujú však aj tepnové, diabetické, zmiešané a ďalšie vredy.
Pri žilovom vrede predkolenia môžu samotnej rane predchádzať opuchy členkov, pocit ťažkých nôh, svrbenie, suchá alebo šupinatá koža, zmeny jej sfarbenia či stvrdnutie. Následne môže vzniknúť drobná rana, ktorá sa nehojí alebo sa postupne zväčšuje. Podobné prejavy však môžu mať aj iné príčiny, preto je vhodné nehojacu sa ranu odborne vyšetriť.
Vzhľad bercového vredu závisí od jeho príčiny a štádia. Žilový bercový vred býva často otvorená rana v dolnej časti predkolenia, najmä v oblasti nad vnútorným členkom. Okolie môže byť opuchnuté, sfarbené alebo ekzémovo zmenené a rana môže mokvať. Samotný vzhľad však nestačí na spoľahlivé určenie príčiny vredu.
Žilové bercové vredy sa typicky objavujú v dolnej časti predkolenia, často v oblasti nad vnútorným členkom. Umiestnenie rany však môže byť odlišné podľa jej príčiny. Napríklad diabetické a niektoré tepnové vredy sa často vyskytujú aj na chodidle alebo prstoch.
Najčastejšou príčinou je chronické žilové ochorenie, pri ktorom dlhodobo zvýšený tlak v žilách poškodzuje okolité tkanivá. Bercový vred však môže vzniknúť aj pri nedostatočnom tepnovom prekrvení, diabete, neuropatii, po úraze alebo kombináciou viacerých príčin.
Bercový vred môže byť bolestivý, intenzita bolesti sa však medzi pacientmi líši a závisí aj od príčiny rany. Výrazná, nová alebo rýchlo sa zhoršujúca bolesť by mala byť odborne posúdená, pretože môže upozorňovať napríklad na infekciu alebo problém s prekrvením.
Áno. Svrbenie sa môže objavovať najmä pri žilových bercových vredoch a chronickom žilovom ochorení. Často súvisí so suchou, šupinatou alebo ekzémovo zmenenou kožou v okolí rany. Svrbenie môže mať aj iné príčiny, napríklad reakciu na používané krytie alebo prípravky.
Čas hojenia je individuálny a závisí od príčiny vredu, jeho veľkosti a dĺžky trvania, stavu prekrvenia, prítomnosti infekcie, ďalších ochorení aj správne zvolenej liečby. Niektoré žilové bercové vredy sa pri vhodnej liečbe zahoja v priebehu niekoľkých mesiacov, iné sa môžu hojiť podstatne dlhšie.
Samotný bercový vred nie je nákazlivé ochorenie. Ide o chronickú ranu vznikajúcu najčastejšie v dôsledku poruchy žilového alebo tepnového obehu či iného zdravotného problému. Rana však môže byť osídlená baktériami a v niektorých prípadoch sa môže infikovať.
Neexistuje jedna univerzálna masť vhodná na všetky bercové vredy. Spôsob ošetrovania a voľba krytia alebo ďalších prípravkov závisia od príčiny vredu, stavu rany, množstva sekrétu, okolitej kože a prípadných známok infekcie. Pri nehojacej sa rane je preto vhodné postupovať podľa odporúčania zdravotníka, ktorý pozná jej príčinu a aktuálny stav.
Antibiotiká sa nepoužívajú automaticky pri každom bercovom vrede. Chronické rany bývajú často osídlené baktériami bez toho, aby boli klinicky infikované. Antibiotická liečba je určená predovšetkým pre prípady, keď sú prítomné známky infekcie, napríklad šíriace sa začervenanie alebo opuch, zvýšená miestna teplota, zhoršujúca sa bolesť alebo horúčka. O nasadení antibiotík rozhoduje lekár.
Áno. Najmä žilové bercové vredy sa môžu opakovane vracať, ak pretrváva chronické žilové ochorenie. Po zahojení je preto dôležitá dlhodobá prevencia a liečba základnej príčiny. U vhodných pacientov môže byť súčasťou prevencie aj dlhodobé používanie kompresívnych pančúch podľa odporúčania zdravotníka.
Pulzné elektromagnetické pole bolo ako doplnková metóda pri liečbe bercových vredov skúmané v niekoľkých klinických štúdiách. Niektoré zaznamenali priaznivé výsledky, napríklad rýchlejšie alebo výraznejšie hojenie a zmenšovanie rany, zníženie jej hĺbky alebo zmiernenie bolesti. Magnetoterapiu možno využívať ako súčasť komplexnej starostlivosti, nemá však nahrádzať odborné ošetrovanie rany, vhodne zvolenú kompresívnu terapiu pri žilových bercových vredoch ani liečbu ich príčiny.
Zavolajte nám nezáväzne na našu bezplatnú infolinku +420 800 810 800 (ČR) alebo nám odošlite jednoduchý formulár. Radi Vám odpovieme na Vaše otázky o pulznej magnetoterapii a jej používaní.
MÁM OTÁZKUChcete sa o pulznej magnetoterapii dozvedieť viac? Prečítajte si náš prehľad O magnetoterapii →.
Ak Vás zaujíma možnosť pravidelných aplikácií pulznej magnetoterapie v domácom prostredí, prečítajte si aj informácie o domácej magnetoterapii →.
Pri spracovaní tejto stránky sme vychádzali z odborných odporúčaní, systematických prehľadov a publikovaných klinických štúdií.